Preskočiť na obsah

História obce

Obec Stará voda leží na južnom Spiši v Slovenskom rudohorí, v doline potoka Stará Voda. Patrí k mladším obciam. Vyvinula sa na území komorského panstva Smolník v 2. pol. 18. storočia ako banícko – hutnícka osada pri miestnom hámri.

1787

Bola tu zriadená valcovňa, ktorá zásobovala medenými plechmi aj smolnícku mincovňu. Ako osada, resp. majer sa spomína Stará Voda (Alt Vasser, Vetera Aqua) od roku 1787. Väčšina obyvateľov pracovala v miestnych baniach a hámroch, prípadne lesoch. Ešte začiatkom 20. storočia vyrábali klince.

1851

Okolo polovice 19.storočia sa Stará Voda stala samostatnou obcou s vlastnou samosprávou. V čele stál richtár a dvaja prísažní, z ktorých bol jeden podrichtárom. Výrazom plne fungujúcej obecnej administratívy bol aj fakt, že obec si dala roku 1851 vyhotoviť kovové nápisové pečatidlo o priemere 30 mm. V strede pečatného poľa bol nemecký nápis „Sigel der Altwasser Gemeinde. 1851“ (pečať obce Stará Voda. 1851). Zachovalo sa do súčasnosti.

1870

Pravdepodobne začiatkom 70. rokov 19. storočia si dala obec vyhotoviť nové pečatidlo, už obrazové. Vo svojom poli má v strede vyobrazený uhorský štátny znak, ktorý je po stranách obklopený dvoma vetvičkami prekríženými pod znakom. Nad ním sú skrížené banícke kladivká previazané stužkou. Kruhopis pečate znie: Ó WIZI KOZSÉG.

Táto a ešte neskôr upravené pečate sa stali základom pre vytvorenie súčasného obecného erbu, vlajky a pečate, ktorá obsahuje skrížené banícke kladivká (symbol baníctva), stužka a vetvičky sú doplňujúce prvky. Zeleno-čierna kombinácia je tradičná v baníctve, zlatá a strieborná je vyjadrením kovov, ktoré sa v minulosti získavali v okolitých baniach a hutách pri ťažbe a spracovaní rudy.