Príroda

Prírodné podmienky Starej Vody a okolia

Geomorfologické pomery a vodstvo

Územie má členitý horský a podhorský charakter (2990 – 1322 m.n.m). Patrí do oblasti Slovenského rudohoria, celku Volovské vrchy, podcelkov Hnilecké vrchy, Zlatý stôl (najvyšší bod), Pipitka, Kojšovská hoľa, ktoré sa rozprestierajú po brehoch dolného toku Hnilca. Z malej časti patrí územie do celku Čierna hora, podcelkov Roháčka a Bujnovské vrchy, ktoré sa tiahnu po ľavom brehu Hornádu.

Volovské vrchy sú významné výskytom nerastných surovín, hlavne ložísk rudných minerálov. Ťažia sa tu železné rudy (Nižná Slaná, Gelnica, Rudňany), meď (Slovinky, Smolník), ortuť (Rudňany), antimón a z nerudných surovín bola dôležitá ťažba magnezitu (Košice) a kremeňa (Švedlár).

Povrchové vody Volovských vrchov patria k úmoriu Čierneho mora a povodiu Hornádu a Slanej. Slaná spolu s Hornádom vytvárajú rozsiahly riečny vejár s centrom na maďarskom území.

Územie Hnileckej doliny odvodňuje predovšetkým rieka Hnilec (52,5 km v okrese), ktorá sa vlieva do vodnej nádrže Ružín, postavenej na rieke Hornád. Významnejšie prítoky Hnilca sú Smolník, Stará voda, Kojšovský potok. Táto oblasť nie je bohatá na podzemné zdroje pitnej vody, preto sa využívajú ako povrchové zdroje pitnej vody Perlový potok, Žakarovský potok, Hutný a Hrelikov potok, Bystrý potok, Kobuldzev. S tým súvisia aj rozsiahle pásma hygienickej ochrany v oblasti Kojšovskej hole, Klopatne, Zlatého stola. Menšie umelé nádrže sú v Smolníku, Jaklovciach a v Gelnici.

Podnebie

Veľká územná rozloha, a najmä členitá povrchová tvárnosť ovplyvňuje jednotlivé klimatické prvky na opisovanom území.

Na vrchoch a chrbtoch Volovských vrchov sú dlhodobé hodnoty teplôt v januáry –6 až –7 °C, v dolinách -5 až –6 °C, na okrajoch pohoria pri styku s Košickou kotlinou len –4 až –5°C. Júlové teploty vo vrcholových častiach majú hodnoty 12 – 16 °C, v dolinách 16 – 17 °C a na styku s kotlinou 18 – 19°C. Typickým znakom horských oblastí, aký zaznamenávame aj vo Volovských vrchoch, je teplotná inverzia.

Najvyšší priemerný ročný úhrn zrážok majú najvyššie položené časti územia: okolo Zlatého stola a Ramzovej – v ročnom úhrne tam naprší 900 – 1000 mm zrážok, v Hnileckých vrchoch 800 – 900 mm, v údolí Hnilca, Hornádu 650 – 750 mm. V zime sú najlepšie snehové podmienky na chrbte Volovca, na Knole a Zlatom stole s priemerným maximom výšky snehovej pokrývky okolo 120 cm.

Podľa sledovaných hodnôt klimatických prvkov patrí toto územie do oblasti mierne teplej a chladej.

Rastlinstvo

Rastlinstvo je v opisovanej oblasti pomerne pestré. Väčšinu územia pokrývajú lesy, v ktorých prevládajú rozličné typy bučín, smrekové lesy, jedľovo-smrekové lesy, v juhovýchodnej časti sú zastúpené dubovo-hrabové lesy a dubové lesy. Hojnými drevinami lesnatých dolín sú breza previsnutá, smrekovec opadavý, borovica lesná a lieska obyčajná.

K charakteristickým porastom v dolinách patria aj rôzne typy jelšín.

Bylinný porast sa vyznačuje pomerne veľkým počtom druhov. Rozšírený je deväťlist lekársky, kuklík potočný, kamzičník rakúsky, starček subalpínsky, horec luskáčovitý, ľubovník škvrnitý, kosatec sibírsky, rosička okruhlolistá…

Charakteristickým prvkom tunajšej príprody sú svahové a vrcholové lúky. Takmer na celom území nechýbajú ani maliny, brusnica čučoriedková a brusnica obyčajná.

Tento mikroregión je najlesnatejším okresom Slovenskej republiky (viac ako 74%), v lesoch prevláda smrek, jedľa a buk.

Živočíšstvo

Pre lesné biotopy teplejšej až teplej lesostepnej zóny sú charakteristické také druhy ako modlivka zelená, nosorožtek obyčajný, roháč obyčajný, fúzač alpský. Zo stavovcov sú to salamandra škvrnitá, mlok vrchovský, v chladnejších severných svahoch mlok karpatský. Plazy reprezentujú v teplých predhoriach napr. jašterica zelená, slepúch lámavý, jašterica múrová, užovka stromová. Trieda vtákov má azda najviac typických predstaviteľov, z ktorých treba uviesť najmä vzácneho a chráneného bociana čierneho, ktorý sa viaže na horské potoky i väčšie rieky v celom území. Z dravcov sa vyskytuje orol kráľovský, hadiar krátkoprstý, sokol rároh, včelár obyčajný, orol skalný a orol krikľavý. Vzácne druhy sov zastupuje výr skalný, výrik obyčajný, kuvičok vrabčí, pôtik kapcavý ale aj sova dlhochvostá. Čisté horské potoky sú domovom rybárika obyčajného, vodnára obyčajného a trasochvosta horského. Hojnejšie sa vyskytuje krkavec čierny, ako významný zdochlinožravec. Z drobných spevavcov treba spomenúť škovránka stromového, sýkorku hôrnu, brhlíka obyčajného, orieška obyčajného a podobne. Mäsožravce reprezentuje lasica obyčajná, jazvec obyčajný, kuna lesná, kuna skalná, mačka divá, líška obyčajná, vydra riečna. Medzi veľké mäsožravce patrí rys ostrovid, vlk obyčajný a medveď hnedý. Poslednú skupinu veľkých cicavcov zastupuje poľovná raticová zver – jeleň obyčajný, srnec hôrny, sviňa divá.

Okrem živočíšných spoločenstiev lesných biotopov sú tu zastúpené v menšej miere aj spoločenstvá kultúrnej stepi. Predstaveteľmi týchto spoločenstiev sú zajac poľný, bažant obyčajný, prepeliťka poľná, chrapkáč poľný, škovránok poľný, pipíška chochoľatá, vrabec poľný, havran poľný, vrana obyčajná…

Je potrebné zdôrazniť, že väčšina spomínaných druhov je u nás chránená.

Územie je mimoriadne cennou, relatívne málo narušenou časťou našej prírody. Každý jednotlivec by mal preto dodržiavať tieto zásady:

• netrhať a nepoškodzovať nielen chránené, ale aj zdanlivo bezvýznamné rastliny
• nerušiť svojím správaním zver
• nepoškodzovať neživú prírodu, ako sú skalné útvary, krasové javy, erózii vystavené svahy
• nedopustiť sa nijakej činnosti, ktorá znečisťuje vodné toky, lesy, ovzdušie, poškodzuje prírodné danosti
• prechádzať len po značkovaných alebo inak upravených vychodených cestách.

Okolie obce a atrakcie

Obec Stará Voda a jej okolie má veľký potenciál na rozvoj cestovného ruchu a vhodné podmienky na rozvoj vidieckeho turizmu.

Prírodné danosti ponúkajú predpoklady pre dovolenky na zotavenie, rodinné dovolenky, vychádzky, športové aktivity, poznávacie či študijné pobyty. Príroda mikroregiónu vytvára možnosti pre rozvoj:

• rekreačného cestovného ruchu – prímestská rekreácia, klimatické pobyty
• športového cestovného ruchu – aktívne a pasívne športové činnosti

Obec Stará Voda disponuje veľkým prírodným bohatstvom, ale aj atrakciami a inými benefitmi, a to:

1. kvalitným životným prostredím
2. dobrou dostupnosťou
3. možnosťou celoročného ubytovania sa a stravovania v areáli Frucona Košice, a.s.
4. možnosťou prilákať turistov na poľovačky (diviaky, vysoká zver)
5. výskytom húb a lesných plodov (zber lesných plodín – čučoriedky, maliny, černice a huby)
6. blízkosťou Slovenského raja – Mlynky, Dedinky, Geravy,…
7. dobrými podmienkami pre pešiu turistiku – turistické značkové trasy – lokalita: Volovské vrchy.Návrhy trás:
   1. Stará Voda, žel. zast. (500 m) – Stará Voda (535 m) – Zlatý stôl (1 322 m) – sedlo Krivé (1 109 m) – Skalisko (1 293 m) – sedlo Volovec (1 155 m) – Henclová (675 m) – Nálepkovo
   2. Stará Voda – Zlatý stôl – Stará Voda
   3. Stará Voda – Starovodská dolina – Poľovnícka chata a späť
   4. Stará Voda – Švedlár – sedlo pod Bukovcom – Bukovec – Poráč
   Ďalšie trasy môžete nájsť na turistickom portáli Slovenska. Dva najvyššie vrchy Volovských vrchov, Zlatý stôl (1 322 m) a Skalisko (1 293 m), ležia v centrálnej časti pohoria, ktorú charakterizujú mohutné, prevažne zalesnené hrebene. Hoci sú podobné výškou, charakterom sa líšia. Kým Zlatý stôl v mohutnej bočnej rázsoche láka svojou odľahlosťou a takmer pralesnatými porastmi okolo vrcholu. Skalisko zo svojho hôľnatého temena a vrcholovej skaly na hlavnom hrebeni pohoria ponúka jedinečný výhľad.

1. blízkosťou lyžiarskych zjazdových tratí – Mlynky (30km), Klečno (8km), Hnilčík (Mraznica – 13 km)
2. možnosťou kúpania sa v okolí: Turzov (35 km) a Uhorná (35 km)
3. možnosťou vidieť historický vlak, ktorý prechádza cez dedinu na trase: Červená skala – Margecany
4. možnosťou navštíviť chovnú stanicu „Lesnícka lúka“ a spoznať zaujímavé psie plemeno – bavorského farbiara (hľadá poranenú zver)
5. možnosťou navštíviť chovnú stanicu „Včelár“ (250 – 300 rodín), ktorá ponúka predaj kvalitného propolisu, medu, medoviny… (tel.č.: 0904 532 347).